Medovníky...

História medovnikárstva siaha do čias starého Ríma. Ako dlho poznal človek med, múku a oheň, taká stará je história výrobkov z medu. Staroveké národy považovali med za stravu bohov, a preto im pri obetných slávnostiach obetovali medové pečivo...Perníkové cesto bolo výborným materiálom na formovanie, dalo sa dobre formovať a udržovalo tvary. Toto cesto má aj tú výbornú vlastnosť, že ani surové, ani upečené státím nestráca na akosi a chuti, ale naopak, zlepšuje sa. Perníkové cesto možno dlho uchovať čerstvé, chutné a požívateľné.

V stredoveku sa medovníky  piekli väčšinou v kláštoroch (mali účel pri cirkevnom obrade), na panstvách a v domácnostiach v podobe jednoduchého domáceho pečiva.

Umeleckejší význam malo medovnikárstvo až v XVI. storočí. Jeho význam a sláva vrcholí v XVII. - XVIII. storočí až do polovice XIX. storočia, keď sa rozšírilo temer po celej Európe.Postupom času sa s vývojom spoločenského života a konkurencie medzi medovnikármi medové cesto skvalitňovalo, pridávali sa doň chuťové a aromatické koreniny. V starých dobách sa cesto pieklo v hlinených formách, potom v okrúhlej plochej drevenej forme bez ozdôb a na vrchole pernikárskeho remesla v umelecky vyrezávaných drevených formách, na ktorých bol zvýraznený gotický a renesančný ornamentálny štýl. Cez dlhé storočia sa symbolizmus perníkov stále formoval, obsahove rozširoval a dopĺňal.